Washington 9. februára 2024 (HSP/Foto:screenshot Twitter)Americký novinár Tucker Carlson, ktorý pricestoval do Moskvy, aby urobil rozhovor s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, môže byť vo svojej vlasti uznaný za zahraničného agenta a uväznený. Americká propaganda využije každú príležitosť, aby Carlsona postavila pred súd. Ak si Tucker Carlson nedá pozor, môže sa stať ďalším Julianom Assangeom. Veľa amerických politikov a predstaviteľov médií už vyzvalo na Carlsonovo zatknutie kvôli jeho postojom. Ešte pred zverejnením rozhovoru sa John Kirby z Bieleho domu vyjadril, že Američania by nemali veriť ničomu, čo Vladimir Putin povedal počas rozhovoru s Tuckerom Carlsonom. Mali by si uvedomiť, že počúvajú Vladimíra Putina a nič by nemali brať ako pravdu
Rozhovor Tuckera Carlsona s ruským prezidentom Vladimirom Putinom
Predtým sa objavili informácie, že poslanci Európskeho parlamentu nevylúčili, že na amerického novinára Tuckera Carlsona by mohli byť uvalené sankcie po jeho rozhovore s ruským prezidentom Vladimirom Putinom.
Podľa amerického podnikateľa Ilona Muska americká verejnosť bude negatívne vnímať uvalenie sankcií Európskou úniou (EÚ) na novinára Tuckera Carlsona, ktorý robil rozhovor s ruským lídrom Vladimirom Putinom. Na svojej stránke na sociálnej sieti X (bývalý Twitter) Musk charakterizoval Carlsona ako skvelého amerického novinára a uviedol, že sankcie EÚ voči nemu „veľmi urazia americkú verejnosť“.
A ako sa o rozhovore vyjadril nezávislý kandidát na prezidenta USA Robert Kennedy Jr.? „Hlavný mediálny prúd robí okolo rozhovoru Tuckera a Putina rozruch. Neveria Američanom, že si ho vypočujú na vlastné uši a vyvodia z neho vlastné závery?“
To najdôležitejšie z tohto dlho očakávaného rozhovoru, ktorého záznam bol 9. februára zverejnený na webovej stránke TCN (Tucker Carlson Network) vám prinášame a urobte si prosím aj vy svoj vlastný úsudok:
Ruský prezident Vladimir Putin sa v rozhovore s americkým novinárom Tuckerom Carlsonom neubránil obsiahlemu exkurzu do histórie a odovzdal mu zložku s archívnymi dokumentmi – listami Bohdana Chmelnického do Moskvy, ktorými žiadal cára, aby prijal kozákov za svojich poddaných. Tucker Carlson sa pokúsil namietať, že to sotva súvisí s udalosťami spred dvoch rokov, na čo ruský prezident odpovedal, že ak majú viesť seriózny rozhovor a nie novinársku show tak je to nevyhnutné.
O vzniku Ukrajiny a vzťahoch s Kyjevom
Ako sa začali naše vzťahy s Ukrajinou, odkiaľ sa Ukrajina vzala? Ruský štát sa začal formovať ako centralizovaný štát v roku 862 z Novgorodu, kam bol pozvaný vládnuť Rurik zo Škandinávie. V roku 1862 Rusko oslávilo tisícročie svojej štátnosti. Rurikov nástupca, knieža Oleg, prišiel do Kyjeva a Rusko sa začalo rozvíjať, pričom malo dve centrá: v Kyjeve a v Novgorode. V roku 988 pokrstil Rusko knieža Vladimír, Rurikov pravnuk. Preto je to jedno územie, jedna viera a jeden jazyk. V stredoveku sa však štát z rôznych dôvodov rozdrobil, stal sa ľahkou korisťou ríše, ktorú kedysi vytvoril Džingischán.
Neskôr sa s centrom v Moskve začal formovať jednotný ruský štát. Južná časť ruských krajín vrátane Kyjeva sa orientovala na ďalšie centrum, ktoré sa formovalo v Európe. Bolo to Litovské veľkokniežatstvo, ktoré sa neskôr spojilo s Poľským kráľovstvom. Rusi tvorili významnú časť tohto štátu, ale Poliaci tam už desaťročia zavádzali svoj jazyk. Začali zavádzať myšlienku, že oni vlastne nie sú Rusi, pretože žijú na okraji, sú to „Ukrajinci“.
To všetko viedlo k tomu, že táto časť ruských krajín začala bojovať za svoje práva. Bolo to v XIII. až XIV. storočí. Písali listy do Varšavy, v ktorých žiadali, aby im boli vyslaní vládnuť ruskí ľudia pravoslávneho vierovyznania. A keď Varšava nič neodpovedala, odmietla tieto požiadavky, začali sa obracať na Moskvu. Rusko nesúhlasilo s ich prijatím hneď, lebo vychádzalo z toho, že sa začne vojna s Poľskom. Ale napriek tomu v roku 1654 na Zemskom sobore padlo rozhodnutie a táto časť staroruských krajín sa stala súčasťou Moskovského cárstva. A ako sa predpokladalo, začala sa vojna s Poľskom. A keď bol s Poľskom uzavretý Večný mier, všetky tieto zeme, ľavý breh Dnepra vrátane Kyjeva, pripadli Rusku a celý pravý breh Dnepra zostal Poľsku. Za Kataríny II. vrátilo Rusko všetky svoje historické krajiny vrátane juhu a západu. Rakúsky generálny štáb začal pred prvou svetovou vojnou opäť aktívne presadzovať myšlienku Ukrajiny. Objavili sa teoretici ukrajinskej nezávislosti. Podľa zmluvy z roku 1921 pripadla západná časť na pravom brehu Dnepra opäť Poľsku. A na konci druhej svetovej vojny, keď sa Poľsko stalo obeťou vlastnej politiky, podľa známych protokolov Molotov – Ribbentrop pripadla časť jeho území Rusku – vrátane západnej Ukrajiny. Rusko – pod názvom Sovietsky zväz – sa tak vrátilo k svojim historickým územiam. Po Veľkej vlasteneckej vojne boli všetky tieto územia definitívne pridelené Rusku, Sovietskemu zväzu.
Pred rokom 1922 Ukrajina neexistovala. A sovietska Ukrajina dostala obrovské množstvo území, ktoré s ňou nikdy nemali nič spoločné. A v roku 1991, keď sa Sovietsky zväz rozpadol, Ukrajina si so sebou vzala všetko, čo dostala ako dar od Ruska. Západná Ukrajina dnes zahŕňa aj bývalé maďarské a rumunské územia. Máme všetky dôvody tvrdiť, že Ukrajina je v istom zmysle umelý štát vytvorený zo Stalinovej vôle. S istotou viem, že Maďari, ktorí tam žijú, sa chcú vrátiť do svojej historickej vlasti.
O rozpade ZSSR, očakávaniach Ruska a klamstve zo strany Západu
Rozpad Sovietskeho zväzu v skutočnosti iniciovalo ruské vedenie. Neviem, čím sa ruské vedenie v tom čase riadilo, ale mám podozrenie, že malo dôvody myslieť si, že všetko bude v poriadku: veď existoval spoločný jazyk (90 % ľudí na Ukrajine hovorilo po rusky), príbuzenské väzby medzi každým tretím človekom, spoločná kultúra, história a napokon aj spoločné náboženstvo. Dôležité je, že chcem, aby ste to ako americký občan ako aj vaši diváci počuli. Predchádzajúce ruské vedenie predpokladalo, že keď Sovietsky zväz prestal existovať, že už neexistujú žiadne ideologické deliace čiary.
Rusko to urobilo dobrovoľne a očakávalo, že takzvaný civilizovaný Západ to pochopí ako ponuku na spoluprácu a spojenectvo. Rusko očakávalo, že bude prijaté do bratskej rodiny civilizovaných národov, ale nič také sa nestalo, oklamali ste nás. Sľúbili ste, že nedôjde k rozšíreniu NATO na východ, ale stalo sa to päťkrát, päť vĺn rozšírenia. Ale my sme sa s tým všetkým zmierili, snažili sme sa vás presviedčať. Navyše som o tom hovoril aj verejne.
O NATO a novom bezpečnostnom systéme
V Nemecku bol jeden politik, Egon Bahr. Trval na tom, že v Európe by sa mal vytvoriť nový bezpečnostný systém, ktorý by zahŕňal Spojené štáty, Kanadu, Rusko a ďalšie stredoeurópske krajiny. Nechcel, aby sa NATO rozširovalo. Povedal, že ak sa NATO rozšíri, všetko bude rovnaké ako počas studenej vojny, len bližšie k hraniciam Ruska. Chytrý pán, ale nikto ho nepočúval.
Západ sa obáva silnej Číny viac ako silného Ruska, pretože Rusko má 150 miliónov ľudí, zatiaľ čo Čína má 1,5 miliardy ľudí a jej ekonomika rastie míľovými krokmi. Je to dnes prvá ekonomika na svete z hľadiska parity kúpnej sily, dávno predbehla USA.
Rusko nemohlo nepozdvihnúť svoj hlas na obranu Srbov, pretože Srbi sú tiež osobitný národ, ktorý je nám blízky, pravoslávna kultúra. Keď Jeľcin zdvihol hlas na obranu Srbov, čo urobili USA? V rozpore s medzinárodným právom a Chartou OSN začali bombardovať Belehrad. Vypustili tohto džina z fľaše. Navyše, keď Rusko vznieslo námietky a vyjadrilo svoje rozhorčenie, čo mu bolo povedané? Charta OSN a medzinárodné právo sú zastarané.
Keď som sa v roku 2000 stal prezidentom, rozhodol som sa, že by sme sa mali pokúsiť obnoviť vzťahy a otvoriť dvere, ktorými sa Rusko snažilo prejsť. V rozhovoroch s odchádzajúcim Billom Clintonom som ho požiadal: „Ak by Rusko nastolilo otázku vstupu do NATO, bolo by to možné?“ Odpovedal, že áno. A v ten večer pri večeri priznal, že sa rozprával s tímom a že odpoveď bola nie. Uvedomili sme si, že tam nie sme vítaní.
Opakovane som upozorňoval na to, že USA by nemali podporovať separatizmus na severnom Kaukaze, ale oni to aj tak robili. Spojené štáty a ich satelity poskytovali teroristickým formáciám na Kaukaze politickú podporu, informačnú podporu, finančnú podporu, dokonca aj vojenskú podporu.
Dlho sme presviedčali Spojené štáty, aby to nerobili. Navyše, keď ma Bush starší pozval na návštevu, navrhol som, aby USA, Rusko a Európa vytvorili spoločný systém protiraketovej obrany, že jednostranne vytvorený systém protiraketovej obrany ohrozuje našu bezpečnosť. Vyhovárali sa na to, že ho vytvárajú na obranu pred Iránom. Nakoniec nás poslali preč. Potom som povedal, že budeme nútení zaviesť odvetné opatrenia a vytvoríme také úderné systémy, ktoré určite prekonajú systém ABM.
Sľubovali nám, že sa NATO nebude rozširovať na východ ani o centimeter. Ale nebolo to dané na papier. A potom došlo k piatim rozšíreniam: pobaltské štáty, celá východná Európa….
A v roku 2008 na samite v Bukurešti vyhlásili, že dvere pre Ukrajinu a Gruzínsko do NATO sú otvorené. Vtedy sa zdalo, že Nemecko a Francúzsko sú proti, ako aj niektoré ďalšie európske krajiny, ale USA ich pritlačili.
S kým tam hovoriť, tomu nerozumiem. Sme pripravení hovoriť, ale s kým? Kde sú záruky? Vôbec žiadne.
Všetci prezidenti, ktorí sa na Ukrajine dostali k moci, sa spoliehali na voličov, ktorí boli tak či onak naklonení Rusku. Ide o juhovýchod Ukrajiny, ide o veľký počet ľudí. A bolo veľmi ťažké zlomiť tento elektorát, ktorý mal pozitívny vzťah k Rusku.
Po prezidentovi Kučmovi vyhral voľby Viktor Janukovyč. Jeho protivníci však toto víťazstvo neuznali, USA podporili opozíciu a vyhlásili protiústavné tretie kolo volieb. Čo to znamenalo? Bol to štátny prevrat, ktorý USA podporili. A Viktor Juščenko, ktorý bol považovaný za prozápadného politika, sa dostal k moci ako výsledok tretieho kola. Ale aj s ním sme nadviazali vzťahy. Po tom, ako viedol krajinu, sa situácia zhoršila a k moci sa opäť dostal Viktor Janukovyč.
Nastala otázka pridruženia k Európskej únii. Vždy sme k nej boli veľmi lojálni. Ale keď sme si túto dohodu prečítali, ukázalo sa, že je to pre nás problém, povedali sme, že potom budeme nútení uzavrieť colné hranice s Ukrajinou. Janukovyč začal počítať, koľko by Ukrajina získala a koľko by stratila.
A potom prišiel Majdan a štátny prevrat na Ukrajine s podporou CIA. Tí, ktorí štátny prevrat neuznali, boli prenasledovaní. Vyhrážali sa Krymu, ktorý sme boli nútení vziať pod svoju ochranu, a začali vojnu v Donbase, pričom použili delostrelectvo a letectvo proti civilistom.
Konflikt bol pôvodne vyprovokovaný štátnym prevratom na Ukrajine. Prečo došlo k štátnemu prevratu, prečo k obetiam? Prečo k hrozbám Krymu a prečo začali operáciu v Donbase? Bola to kolosálna politická chyba CIA, prečo sa to muselo stať? Vedenie USA nás zahnalo na hranicu, za ktorú sme už nemohli ísť. Nepohli by sme ani prstom, keby nedošlo k týmto krvavým udalostiam na Majdane.
A čo bolo spúšťačom nedávnych udalostí? Po prvé, Ukrajina oznámila, že nebude plniť minské dohody. Nikto to nechcel, všetci chceli problém riešiť len vojenskou silou. Ale my sme to nemohli dovoliť. Ukrajina začala vojnu ešte v roku 2014. Naším cieľom je túto vojnu zastaviť. My sme ju nezačali v roku 2022, toto je pokus o jej zastavenie.
Naše ciele sme ešte nedosiahli. Jedným z cieľov je denacifikácia, zákaz všetkých druhov neonacistických hnutí. Vlani sme o tom rokovali v Istanbule a dokonca sme stiahli vojská z Kyjeva. Ale len čo sme stiahli vojská z Kyjeva, naši ukrajinskí vyjednávači okamžite vyhodili všetky dohody do koša.
Potom ukrajinský prezident legislatívne zakázal rokovania s Ruskom. Nuž, ako budeme rokovať, keď to zakázal sám sebe a zakázal všetkým?
O denacifikácii Ukrajiny
Toto je veľmi dôležitá otázka, denacifikácia. Po získaní nezávislosti začala Ukrajina hľadať svoju identitu. A nenapadlo ju nič lepšie, ako na čelo zoznamu postaviť falošných hrdinov, ktorí kolaborovali s Hitlerom – Banderu, Šuchevyča. Sú to ľudia, ktorí vraždili Poliakov, Židov, Rusov. Je potrebné zastaviť túto prax a teóriu.
Hitler síce už 80 rokov nežije, ale jeho vec žije ďalej. Ľudia, ktorí zničili životy Židov, Rusov a Poliakov, žijú. A súčasný ukrajinský prezident vzdáva česť nacistovi v kanadskom parlamente, ktorý tlieska v stoji.
Ruská federácia je ochotná hľadať riešenie ukrajinského konfliktu prostredníctvom rokovaní. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj vlastnoručne podpísal dokument zakazujúci akékoľvek rokovania s Ruskom, čo svedčí o tom, že nie je pripravený na dialóg o urovnaní konfliktu. Rusko chce dosiahnuť riešenie situácie na Ukrajine mierovými rokovaniami. Dialóg medzi Moskvou a Kyjevom existoval a dokonca mal dobré výsledky.
Boli rokovania takmer ukončené, ale Západom bolo povedané, aby sme stiahli vojská z Kyjeva, aby to nevyzeralo, že Ukrajina podpisuje mier pod hlavňou pušiek. Po tom, ako sme vojská stiahli, druhá strana zahodila všetky tieto dohody a začala sa riadiť pokynmi západných krajín, európskych krajín, Spojených štátov, aby bojovala proti Rusku až do víťazného konca.
Posledné kolo rokovaní medzi Ruskom a Ukrajinou sa uskutočnilo 29. marca 2022 v Istanbule. Trvali približne tri hodiny. Neskôr Kyjev oficiálne odmietol kontakty s Moskvou. Ukrajinský prezident Volodymyr Zelenskyj 4. októbra toho istého roku uviedol do platnosti rozhodnutie Rady národnej bezpečnosti a obrany krajiny o nemožnosti viesť rozhovory s Putinom. Zelenskyj podpísal dekrét o zákaze rokovaní, čím zlikvidoval akúkoľvek potenciálnu možnosť dialógu nielen pre seba, ale pre všetky strany konfliktu. Putin pripomenul, že Rusko nikdy neodmietalo mierové rokovania o Ukrajine.
Hovoria o tom a snažia sa zastrašiť svoje obyvateľstvo imaginárnou ruskou hrozbou. To je zrejmý fakt. A mysliaci ľudia – nie ovce, ale mysliaci ľudia, analytici, tí, ktorí sa zaoberajú skutočnou politikou, jednoducho inteligentní ľudia – dokonale chápu, že ide o podvrh. Ruská hrozba je nafúknutá.
Na otázku, za akých podmienok môže Rusko zaútočiť na Poľsko, Putin odpovedal: „Len v jednom prípade: ak Poľsko zaútočí na Rusko. Prečo? Pretože nemáme žiadne záujmy v Poľsku ani v Lotyšsku – nikde. Prečo by sme to chceli urobiť? Jednoducho tam nemáme žiadne záujmy. Len odtiaľ vznikajú hrozby.“
Nebolo by lepšie dohodnúť sa s Ruskom? Isto si už uvedomujete, že Rusko bude bojovať za svoje záujmy až do konca.
V rozhovore s americkým novinárom prezident svojsky obvinil Spojené štáty z vyhodenia do vzduchu plynovodov Nord Stream-1 a Nord
Stream-2:
Tucker Carlson počas rozhovoru položil otázku:
- Kto vyhodil do vzduchu Nord Stream?
- Samozrejme, že vy (Putin ukázal rukou na Carlsona).V tom čase som bol zaneprázdnený.
– Vy osobne síce môžete mať alibi…
V tomto prípade by sme mali hľadať nielen niekoho, kto má záujem, ale aj niekoho, kto to dokáže urobiť, pretože záujemcov môže byť veľa, ale nie všetci dokážu potopiť sa na dno Baltského mora a uskutočniť tento výbuch. Tieto dve zložky by mali byť prepojené: kto má záujem a kto to môže urobiť.
O americkej propagande
V propagandistickej vojne je veľmi ťažké poraziť USA, pretože ovládajú všetky svetové médiá a veľmi veľa európskych médií. Konečným príjemcom najväčších európskych médií sú americké fondy.
Je potrebné, aby bol svet jednotný, aby bola bezpečnosť spoločná. Len v takom prípade bude svet stabilný, udržateľný a predvídateľný.
Dolár je základom moci USA. Len čo sa politické vedenie rozhodlo použiť dolár ako nástroj politického boja, zasadilo tejto americkej moci úder. Nehovoriac už o obrovskom štátnom dlhu USA.
S Čínou sme susedia a susedov si človek nevyberá ako blízkych príbuzných. Máme s nimi spoločnú hranicu – 1 000 kilometrov. Na spolužitie sme si zvykli po stáročia. Filozofia čínskej zahraničnej politiky nie je agresívna. Čína hľadá kompromis a my to vidíme. Náš obchodný obrat s Čínou je už 200 miliárd dolárov a je to vyvážený obchodný obrat.
Krajiny BRICS sa rozvíjajú veľmi rýchlym tempom. Podiel krajín BRICS na svetovom hospodárstve bol v roku 1992 len 16 % a teraz prevyšuje úroveň krajín G7.
Územné nároky Ruska na krajiny NATO sú podľa neho „absolútne vylúčené“. „Netreba byť žiadnym analytikom: je v rozpore so zdravým rozumom zapájať sa do nejakej globálnej vojny. A globálna vojna privedie celé ľudstvo na pokraj skazy. To je zrejmé,“ uviedol Putin.
Nie je to o osobnosti vodcu, ale o nálade elít. Ak v americkej spoločnosti prevládne myšlienka dominancie za každú cenu a silou, nič sa nezmení. Bude to len horšie. Ak však dôjde k pochopeniu, že svet sa mení v dôsledku objektívnych okolností a treba sa im vedieť prispôsobiť s využitím výhod USA, potom sa niečo môže zmeniť. Svet sa však zmení bez ohľadu na to, ako sa skončia udalosti na Ukrajine.
O svetovej a ruskej ekonomike, o sankciách
Čínska ekonomika sa stala prvou na svete z hľadiska parity kúpnej sily, z hľadiska objemu. Už dávno predbehla USA, potom je India a potom Japonsko. Na piatom mieste je Rusko. Rusko sa v minulom roku stalo prvou ekonomikou v Európe, a to napriek všetkým sankciám a obmedzeniam. Je to z vášho pohľadu normálne? Proti Rusku sa uplatňuje najviac sankcií na svete a my sme sa počas tohto obdobia stali prvou ekonomikou v Európe. Nástroje, ktoré USA uplatňujú, nefungujú.
O dôvodoch tlaku na Rusko
Počas boja proti Sovietskemu zväzu vzniklo veľa centier a odborníkov, ktorí nevedeli robiť nič iné. Presvedčili politické vedenie, že je potrebné pokračovať v búšení do Ruska, pokúsiť sa ho doraziť. To je omyl.
Myslím si, že má slobodu voľby pri vyjednávaní. K moci sa dostal na základe očakávaní ukrajinského obyvateľstva, že dovedie Ukrajinu k mieru. O tom hovoril a vďaka tomu vyhral.
Ale po príchode k moci sa rozhodol, že je lepšie nehádať sa s neonacistami a nacionalistami, pretože sú agresívni. A keďže Západ na čele s USA bude vždy podporovať tých, ktorí bojujú proti Rusku, zaujal pre nich vhodný postoj. Cestou je zrušenie dekrétu zakazujúceho rokovania. My sme nikdy neodmietli rokovať.
Všetci majú akosi ilúziu, že Rusko možno poraziť na bojisku. Z arogancie a malosti. Z planých nádejí a z mdlého umu. Nie je to však ľahké, ak nie nemožné. Podľa môjho názoru je to nemožné z definície. Nikdy sa to nestane.
V roku 988 knieža Vladimír pokrstil Rusko, bol to dlhý proces. Keď Rusko expandovalo a absorbovalo národy, ktoré vyznávali islam, budhizmus, judaizmus, správalo sa k nim veľmi tolerantne.
To je podľa môjho názoru základ bezpečnosti aj stability ruskej štátnosti, pretože všetky národy obývajúce Rusko ho v podstate považujú za svoju vlasť. To je základ našej spoločnosti. Na nikoho neútočíme. Bránime svoj ľud, seba, svoju vlasť a svoju budúcnosť.
Myslím si, že Musk je nezastaviteľný. Stále bude robiť to, čo si myslí, že musí robiť. Ale musíme sa nejako dohodnúť, že proces zavádzania umelej inteligencie by mal podliehať určitým pravidlám.
Tento vývoj bude isto pokračovať. Ale keď sa ľudstvo bude cítiť ohrozené, potom, myslím, nastane obdobie, keď sa na medzištátnej úrovni dohodneme, ako to budeme regulovať, podobne ako tomu bolo s jadrovými zbraňami.
Urobili sme toľko gest dobrej vôle, že si myslím, že sme vyčerpali všetky limity. Na naše gestá dobrej vôle ešte nikto neodpovedal podobnými gestami. Ale nevylučujeme, že to môžeme urobiť (prepustiť ho), ak sa objaví reciprocita zo strany našich partnerov a špeciálnych služieb.